Z OTROCTVA ŽIADOSTIVOSTI K SLOBODE

            Tento príbeh sa odohral pred 1500 rokmi. Je o Márii, ktorá sa narodila v istej egyptskej dedinke. Jej rodičia boli kresťania a dali ju pokrstiť. V tej dobe sa dievčatá vydávali v čase, keď dosiahli vek puberty. Mária však premárnila príležitosť na dôstojnú svadbu v dedine, lebo stratila svoje panenstvo ešte pred svadbou. Nato odišla do Alexandrie, egyptského prístavného veľkomesta, kde si našla prácu a kde viedla neviazaný život.

            Jedného dňa stretla v prístave námorníkov, ktorí smerovali do Jeruzalema. Mária ich z rozmaru požiadala, či by ju vzali so sebou. „Nemám peniaze,“ povedala, „ale môžem zaplatiť za cestu svojím telom.“ Smiali sa, potom ju vzali so sebou na palubu a užívali si s ňou počas celej plavby z Egypta do Palestíny.

            V Jeruzaleme každoročne na sviatok Povýšenia svätého kríža vystavovali Ježišov kríž. Mária sa tam zo zvedavosti chcela ísť pozrieť. Keď však pristúpila k dverám chrámu, neviditeľná sila jej zabránila vstúpiť. Hoci ju tlačil dav za ňou, nemohla vojsť. Opakovane sa o to pokúšala, ale nešlo to. Ostala otrasená a sklamaná. Prišla sem pôvodne len zo zvedavosti, ale teraz naozaj chcela kríž vidieť. „Začala som chápať, prečo som nemohla vstúpiť,“ hovorí o tom neskôr. „Moje hriechy mi v tom bránili.“

            Na nádvorí visela ikona Ježišovej matky. Mária si spomenula na čosi z kresťanskej výchovy a modlila sa pred obrazom Márie: „Tvoj syn prišiel zachrániť hriešnikov. Matka, pomôž mi, prosím, vstúpiť do chrámu. Neoberaj ma o pohľad na kríž! Sľubujem ti, že sa odvrátim od žiadostivosti a pôjdem tam, kam ma povedieš.“

            Keď sa vrátila do chrámu, prekážka bola preč. Mária si uctila kríž. Hodila sa do posvätného prachu na dlážku a bozkala ju. Po odchode z chrámu sa vrátila k ikone a povedala: „Prišla som splniť svoj sľub.“ Počula hlas: „Ak prekročíš Jordán, nájdeš odpočinok.“

            Takto sa Mária dostala do horúcej nehostinnej púšte, kde žila viac ako 40 rokov. Veľa by sme o nej nevedeli, keby stretnutie s ňou nezaznamenal jeden mních. Keď ho Mária, už stará, slnkom opálená a zoschnutá stretla na púšti, rozpovedala mu svoj životný príbeh. Tiež mu povedala o tom, ako celé roky pociťovala neodolateľné nutkanie vrátiť sa k pôvodnému spôsobu života. Potom si však predstavila ikonu Panny Márie a prosila o silu. „Nevstala som zo zeme, kým Božie svetlo neodohnalo myšlienky, ktoré vo mne besneli.“ Napokon sa pokušenia zo života vytratili. Napriek tvrdosti púšte zažila pokoj s Bohom. Našla odpočinok, ktorý jej Panna Mária z ikony pred rokmi prisľúbila.

            Mních ešte priniesol Márii sväté prijímanie. Keď ju chcel druhý raz navštíviť, našiel už len jej mŕtve telo, ktoré pochoval do tvrdej púštnej zeme.

            Mária Egyptská je zvláštna svätica. Niekoho pohoršuje, iní však v jej živote a bojoch s pokušením nachádzajú silné posolstvo. Boh použil jej hriechy, aby ju premenil.

            Každý z nás má v živote svoje poslanie. Mária sa narodila pre kontempláciu. Musela prekonať veľa prekážok, kým na to prišla. A keď objavila, k akému životu ju Boh povolal, ešte dlhé roky musela vzdorovať hriešnym sklonom, ktoré boli v nej zakorenené. Len pomocou pokánia našla pokoj v duši.

            Máriina skúsenosť je zvlášť povzbudzujúca pre tých, ktorí bojujú so sexuálnymi hriechmi a zisťujú, že cesta k slobode je dlhšia ako by chceli. Jej svedectvo je veľkou nádejou – dôkazom, že Boh môže použiť naše hriechy i zápasy, aby nás priviedol k šťastiu a svätosti.

                                    (so súhlasom vydavateľa spracované podľa časopisu Slovo medzi nami)